Čo sú to probiotiká?

Probiotiká (lat. pro – „pre“ и grec. bios – „život“) sú živé mikroorganizmy, ktorých užívanie v adekvátnom množstve je prospešné pre hostiteľský organizmus. (podľa definície FAO/WHO 2001). Jednoducho povedané, probiotiká sú baktérie a iné drobné organizmy, ktoré môžu rôznymi spôsobmi vplývať na celkové zdravie ľudí, ale aj zvierat. Probiotiká môžu byť obsiahnuté v potravinách, výživových doplnkoch, alebo liekoch.

Čo je to bakteriálny kmeň?

Ako je napísané vyššie, probiotiká sú mikroorganizmy, ktoré sú zastúpené v rôznych druhoch. Predstavte si ich ako drobnú živočíšnu ríšu, do ktorej patria, ryby, cicavce, vtáky… a tie sa delia ďalej až k druhu ako je napríklad „Mačka domáca“, náprotivkom v bakteriálnom svete bude napríklad druh Lactobacillus bulgaricus a ešte detailnejšie bude definovaný kmeň, napríklad LLB-05. V laickej reči však zvyknú druh, tzn. v tomto prípade Lactobacillus bulgaricus, nazývať kmeň.

Líšia sa nejako vlastnosti jednotlivých probiotických kmeňov?

Vedci sa zhodujú v názore, že nie všetky kmene pôsobia rovnako. Pre konkrétny prípad alebo potrebu je treba vybrať kmeň, alebo zmes kmeňov, ktorých účinnosť potvrdili vedecké výskumy.¹ Zároveň klinické štúdie ukazujú, že mnohé rody, druhy a kmene probiotík majú prospešné vlastnosti, preto ak je vašim cieľom zaradiť do jedálnička prospešné živé mikroorganizmy, môžete si vybrať produkt, ktorý bude zodpovedať vášmu životnému štýlu a stravovacím návykom: výživové doplnky s niekoľkými kmeňmi probiotík v dostatočnej dávke, alebo fermentované potraviny so živými mikroorganizmami.

Čím väčší počet kmeňov, tým lepšie?

To závisí od údajov získaných zo štúdií. Niektoré štúdie podporujú výhody probiotického produktu s jedným kmeňom, zatiaľ čo iné poukazujú výhody zmesi viacerých kmeňov. Väčší počet kmeňov sám o sebe nezaručuje väčšiu prospešnosť produktu.

Čím väčšie množstvo kolóniu tvoriacich jednotiek (KTJ), tým lepšie?

Nie nutne. Väčšie množsvto KTJ (zjednodušene počtu baktérií) automaticky neznamená lepší účinok probiotika. Najlepšia dávka je tá, ktorá sa klinických štúdiách na ľuďoch ukázala byť účinná a bezpečná. Probiotiká môžu byť účinné už v dávke 100 miliónov až 1 miliarda KTJ denne, avšak vo väčšine prípadov boli skúmané dávky v množstve 1 až 10 miliárd KTJ denne.

Môžu byť probiotiká prospešné aj pre zdravých ľudí?

Klinické štúdie na zdravých dobrovoľníkoch ukázali, že probiotiká môžu mierne znížiť výskyt a trvanie niektorých bežných infekcií tráviaceho traktu a horných dýchacích ciest. Probiotiká majú tiež potenciál znižovať riziko infekcií močových ciest, upraviť čas prechodu stravy cez tráviaci trakt, zlepšiť toleranciu laktózy a podporovať zdravie tráviaceho systému a jeho mikroflóry. Treba však povedať, že je veľmi ťažké vo výskume preukázať zlepšenie zdravotného stavu zdravých jedincov pri použití akéhokoľvek produktu, ako je to napríklad aj v prípade užívania vitamínov.

V akých prípadoch môžu probiotiká pomôcť?

Klinické štúdie preukázali účinnosť jednotlivých probiotík v liečení alebo prevencii stavov, ako je hnačka spôsobená užívaním antibiotík, akútny zápal žalúdka, syndróm dráždivého čreva, alergická nádcha, atopický ekzém, ochorenia dýchacích ciest, bakteriálna vaginóza, pošvová mykóza, infekcie močových ciest atď. Práve tieto zdravotné problémy sú najčastejšími prípadmi užívania probiotík, ale samozrejme nie jediné. Aktuálne prebiehajú mnohé klinické štúdie, ktoré skúmajú účinnosť probiotík aj pri iných zdravotných problémoch.

Ako vplývajú probiotiká na náš organizmus?

Spomedzi mnohých prospešných mechanizmov môžeme spomenúť obnovu a udržanie rovnováhy mikroflóry, moduláciu imunitnej odpovede, posilnenie funkcie črevnej bariéry a elimináciu patogénov a toxínov. Týchto mechanizmov je schopná väčšina probiotických mikroorganizmov. Jednotlivé kmene probiotík majú navyše špecifické prospešné vlastnosti pre metabolizmus, nervový, kardiovaskulárny systém, imunitu atď.

Naše telo má tak veľa baktérií, ako by nám mohol pomôcť ten pomerne malý počet mikroorganizmov obsiahnutý vo výživových doplnkoch?

Náš organizmus obývajú biliardy mikroorganizmov. Osídľujú ho však nerovnomerne. Pri perorálnom užívaní prenikajú probiotiká do niektorých oblastí horného tráviaceho traktu, a tým, že sú tieto časti riedko osídlené, môžu sa tu rozmnožiť a na určitý čas nad inými druhmi a kmeňmi mikroorganizmov nadobudnúť dominantné postavenie. No dokonca aj v prirodzene husto osídlených črevách, aj napriek tomu, že tu teda prijaté probiotiká budú v menšine, môžu mať klinicky významné účinky.

Musia probiotiká zmeniť zloženie črevnej mikrobioty, na to, aby boli účinné?

Bežnou mylnou predstavou je, že na to, aby boli probiotiká účinné, musia ovplyvňovať zloženie črevnej mikrobioty. Probiotiká zvyčajne nekolonizujú črevá a nemusia spôsobiť žiadne viditeľné zmeny v zložení črevnej mikrobioty. Pri prechode črevami probiotiká (a látky, ktoré obsahujú a produkujú) pôsobia tak, že interagujú s imunitnými bunkami, črevnými bunkami, zložkami potravy a mikroorganizmami.

Začnú probiotiká účinkovať hneď po ich užití?

Môže trvať nejaký čas kým pocítite výhody probiotík (2-3 týždne, alebo viac). Aby mali probiotiká svoj priaznivý vplyv na naše zdravie, je potrebné ich konzumovať každý deň.

Je užívanie probiotík vedecky podložené?

Podľa autorov publikácie z roku 2020 „Globálna analýza klinických štúdií s využitím probiotík“² bolo vo svete zaregistrovaných viac ako 1000 klinických skúšok s využitím probiotík pri viac ako 700 rôznych ochorení. Viac ako polovica týchto skúšok prebehla v Spojených štátoch amerických a Európe, no množstvo klinických skúšok závratne rastie aj v ázijských krajinách, konkrétne v Číne a Iráne. V databáze biomedicínskych publikácií PubMed môžete v súčasnosti nájsť viac ako 50 000 publikácií o probiotikách. Klinické štúdie z celého sveta tvoria dôkazovú základňu pre ich účinnosť a bezpečnosť a vedecky podkladá ich použitie v rôznych oblastiach medicíny.

Sú probiotiká bezpečné?

Vedľajšie účinky užívania probiotík sú veľmi zriedkavé. Možné sú krátkodobé prechodné vedľajšie účinky ako napríklad nafúknutie, alebo bolesť brucha. Závažné vedľajšie účinky probiotík sú extrémne zriedkavé. Zriedkavé vedľajšie účinky po konzumácii probiotík boli hlásené častejšie u jedincov s predchádzajúcim zhoršeným zdravotným stavom. Kmene laktobacilov, bifidobaktérií a kvasinky rodu Saccharomyces sa však bezpečne používajú aj u zraniteľných skupín pacientov, ako sú predčasne narodené deti, pacienti s HIV alebo zhubnými nádormi. Užívanie probiotík u zraniteľných kategórií pacientov si však vyžaduje primeraný lekársky dohľad.

Je cukor obsiahnutý v jogurtoch a probiotických nápojoch škodlivý?

Väčšina štúdií, ktoré skúmajú zdravotné prínosy probiotík obsiahnutých v jogurtoch využívala sladené jogurty/nápoje. Cukor nemá na účinok probiotík negatívny vplyv, no veľké množstvo bezpečných, dokonca aj prospešných potravín vrátane cukru môže byť pre organizmus škodlivé. Cukor neovplyvňuje negatívne pôsobenie probiotík. Bezpečných a dokonca zdravých potravín, vrátane cukru, môže byť priveľa. Je dôležité, aby váš príjem pridaného cukru spĺňal výživové odporúčanie a bol súčasťou zdravej a vyváženej stravy.

Sú probiotiká skladované v chladničke lepšie než tie čo sú skladované pri izbovej teplote?

Stabilita živých mikroorganizmov v probiotickom produkte závisí od jeho zloženia a podmienok skladovania. Niektoré produkty si vyžadujú skladovanie v chladničke, iné nie. Zodpovední výrobcovia dohliadajú na to, aby si ich probiotiká zachovali svoju účinnosť počas celej doby spotreby, ak ich spotrebiteľ skladuje tak, ako je to uvedené na obale.

Sú všetky fermentované potraviny probiotické?

Fermentované potraviny vznikajú v procese rozmnožovania živých mikroorganizmov, ktoré produkt upravujú za pomoci enzýmov a menia ho tak na fermentovaný.  Niektoré z týchto fermentovaných potravín sa konzumujú bez ďalšieho spracovania, iné sa môžu ešte pasterizovať, tepelne spracovať, zaúdiť alebo filtrovať.

Takouto ďalšou úpravou sa ale z potravín mikroorganizmy odstránia. No ak aj potravina obsahuje mikroorganizmy, ich účinky na zdravie pravdepodobne neboli preskúmané a  Medzinárodná vedecká asociácia pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) probiotiká definovala ako živé mikroorganizmy, ktoré majú priaznivý účinok pre zdravie hostiteľa, ak ich jedinec užíva v dostatočnom množstve. Hoci teda môžu byť fermentované potraviny zdravé a zároveň obsahovať živé mikroorganizmy, nemožno ich automaticky označiť za zdroj probiotík, pretože nespĺňajú požiadavky na toto označenie. Ak fermentovaná potravina obsahuje preskúmané probiotiká v dávke, ktorá môže poskytnúť úžitok, potom je klasifikovaná ako fermentovaná probiotická potravina.

Ako sa líšia probiotiká od prebiotík?

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, prospešné pre zdravie človeka.

Prebiotiká nie sú živé mikroorganizmy, ale sú to látky, ktorými sa prospešné mikroorganizmy obývajúce náš organizmus živia. Jednoducho povedané, prebiotiká sú potravou prospešných baktérií v našich črevách. Väčšina prebiotík je nejakým druhom vlákniny.

Aké sú jednotlivé fázy vývoja a výroby probiotického produktu?

Identifikácia mikroorganizmov – potenciálnych probiotík; výber mikroorganizmov s prospešnými vlastnosťami; kontrola ich bezpečnosti; potvrdenie priaznivých účinkov na ľudský organizmus; výroba: množenie mikroorganizmov v bioreaktore, odstreďovanie a lyofilizácia (alebo iné spôsoby spracovania na zabezpečenie dlhej skladovateľnosti); balenie, skladovanie a preprava na miesto predaja konečnému spotrebiteľovi. Zodpovední výrobcovia probiotík pritom dodržiavajú správnu výrobnú prax. V každej fáze sa vykonáva prísna kontrola kvality. Ďalej sa vybrané probiotiká skúmajú v klinických štúdiách, do ktorých sú zapojení zdraví jedinci aj pacienti s rôznymi ochoreniami.

Text bol pripravený na základe informácií zverejnených na webových stránkach Medzinárodnej vedeckej asociácie pre probiotiká a prebiotiká (ISAPP) https://isappscience.org/ a Medzinárodnej asociácie pre probiotiká (IPA) https://internationalprobiotics.org/home/