Na počiatku svojej histórie ľudstvo v strave prijímalo surové a tepelne nespracované produkty, ktoré obsahovali aj množstvo náhodných mikroorganizmov z okolitého prostredia. Niekedy pred 14 000 rokmi sa ľudská potrava obohatila o fermentované produkty, ktoré získali za pomoci činnosti mikroorganizmov. Vďaka fermentácii sa zlepšili funkčné vlastnosti potravín a nápojov: surové produkty sa pre nás stali stráviteľnejšími a chutnejšími, predĺžila sa doba spotreby, priniesla bezpečný a prenosný zdroj tekutín na pitie vo forme piva, vína, kyslého mlieka a pod.

V súčasnosti sa vo svete vyrába viac ako 5000 druhov fermentovaných potravín a nápojov.

Výsledky skúmania ľudskej mikroflóry a klinických skúšok s fermentovanými mliečnymi produktami a probiotikami ukazujú, že ich pravidelný príjem má priaznivý vplyv na zdravie (viac o rozdiele medzi probiotikami a fermentovanými produktmi nižšie).  Konzumácia fermentovaných potravín a probiotík pomáha udržiavať činnosť tráviaceho traktu, zlepšuje funkciu kardiovaskulárneho systému, metabolizmu, imunitného systému a pomáha znižovať riziko vzniku chronických neprenosných ochorení.

Osobitnú pozornosť si zasluhuje interakcia medzi živými mikroorganizmami konzumovanými v potrave a ľudským imunitným systémom. Viac ako 70% imunokompetentných buniek je sústredených v tráviacom trakte, a tak je stimulačný a regulačný účinok „zjedených“ živých mikroorganizmov na imunitný systém pochopiteľný.

Strava súčasného človeka je však chudobná na mikroorganizmy a tak k ich interakcií s imunitným systémom dochádza len minimálne. Konzumácia dostatočného množstva prospešných živých mikroorganizmov v potravinách umožňuje, aby sa táto interakcia vrátila na prijateľnú úroveň – pozri obrázok. [3]

Konzumácia väčšieho množstva živých mikroorganizmov v strave im pravdepodobne umožňuje silnejšie interagovať s ľudským imunitným systémom [3]

Strava ako zdroj živých mikroorganizmov

Zdrojmi prospešných živých mikroorganizmov pochádzajúcich z potravy sú:

• surová zelenina a ovocie (najlepšie so šupkou), bobuľové ovocie, čerstvé bylinky

• fermentované potraviny

• výživové doplnky obsahujúce probiotiká [6]

Fermentované potraviny sa vyrábajú požadovaným mikrobiálnym rastom a enzymatickou premenou zložiek potravín. Niektoré fermentované potraviny môžu obsahovať živé mikroorganizmy (napríklad jogurty, kyslá smotana, kefír, väčšina syrov, fermentovaná zelenina a klobása bez tepelnej úpravy, kombucha, niektoré druhy piva), zatiaľ čo niektoré nemusia obsahovať mikroorganizmy (chlieb, tepelne upravovaný fermentovaný zelenina, klobása, sójová omáčka, ocot, víno, väčšina pív, kávové zrná a pražené kakaové bôby) [1].

Probiotiká sú živé mikroorganizmy, ktoré pri podávaní v primeranom množstve priaznivo pôsobia na zdravie hostiteľa. Probiotiká môžu byť zahrnuté v produktoch, ktoré majú na trhu rôzny regulačný status – môžu to byť potraviny, doplnky stravy, lieky, živé bioterapeutické produkty [5]. V súčasnosti sa najväčšie množstvo probiotík na svete (až 70 %) konzumuje vo forme jogurtov. Podiel probiotík vo forme doplnkov stravy sa v posledných rokoch zvýšil a v roku 2021 dosiahol 18 % [7].

Odporúčania na užívanie lakto- a bifidobaktérií, najmä v klinických podmienkach, sú vždy špecifické pre daný kmeň a sú založené na preukázaných účinkoch v klinických štúdiách. Určité konkrétne kmene sú napríklad schopné vykazovať jedinečné neurologické, imunologické, metabolické, antimikrobiálne a iné účinky. Čo majú však rôzne kmene, druhy a dokonca rody mikroorganizmov spoločné, je probiotický účinok. To znamená, že mnohé takéto baktérie môžu stimulovať odolnosť voči kolonizácii patogénnymi mikroorganizmami, regulovať prechod stravy cez tráviaci trakt alebo opätovne normalizovať narušenú mikroflóru človeka.

Napríklad schopnosť zvýšiť produkciu mastných kyselín s krátkym reťazcom alebo znížiť pH v lúmene hrubého čreva sú charakteristické účinky rôznych probiotík. Mnoho zástupcov dobre preštudovaných rodov Lactobacillus a Bifidobacterium môže mať niektoré spoločné vlastnosti.  Ak je teda cieľom užívania probiotík udržanie zdravého trávenia a normálnej črevnej mikroflóry, potom je opodstatnená konzumácia rôznych probiotických zmesí obsahujúcich primerané množstvo dobre preštudovaných druhov [8].

Hoci aktuálne referenčná výživová hodnota príjmu mikroorganizmov nie je stanovená, uznávaní vedeckí odborníci na výživu sa domnievajú, že dostupné vedecké dôkazy podporujú hypotézu, že zahrnutím bezpečných živých mikroorganizmov do stravy môžme udržiavať a posilňovať ľudské zdravie [3].