Letné prázdniny skončili, a mnohí žiaci sa opäť vracajú do školských lavíc. S kamarátmi si rozprávajú o zážitkoch z leta, kde všade boli a aké dobrodružstvá zažili, zdieľajú medzi sebou rôzne príbehy, ale aj mikroorganizmy. Prispôsobenie sa školskému režimu, ktoré si vyžaduje obmedzenie pohybových a herných aktivít po bezstarostnom lete, môže byť pre telo a jeho imunitný systém stresujúce. Mení sa aj počasie, teplota vzduchu klesá, často prší a slnečných lúčov je čoraz menej. Aj preto sa rapídne zvyšuje výskyt akútnych respiračných ochorení, ktorý môžeme už tradične pozorovať na začiatku každého školského roka. No okrem bežného prechladnutia sa u detí prejavujú aj iné poruchy fyzickej a psychickej adaptácie, ako aj imunitnej obrany.
Už koncom prvého školského týždňa sa u dieťaťa vytráca radosť z nových dojmov a stretnutí s kamarátmi a objavuje sa únava zo zvýšenej pracovnej záťaže po letných prázdninách. Veselý a zdravý školák je zrazu letargický, plačlivý, apatický a podráždený. Začína sa sťažovať, že je unavený, necíti sa dobre, bolí ho bruško, či hlava, stráca chuť do jedla a v noci aj horšie spí. Dieťa sa stáva nepozorným, odmieta sa zapojiť do svojich obľúbených hier a činností a jeho správanie sa mení k horšiemu. O téme škola a vyučovanie sa rozprávať nechce.
Prečo sa to deje?
Nástup do školy po dlhých letných prázdninách vedie k zmene prostredia a životného štýlu. Nový denný režim môže spôsobiť stres, ktorý negatívne ovplyvňuje imunitný systém dieťaťa a fungovanie nervového systému. Prispieva k tomu aj zmena spánkového režimu. Dieťa musí vstávať zavčasu, no večer ešte trebárs nemôže zaspať, hoci ide do postieľky skoro, pretože si jeho organizmus ešte nezvykol na nový čas večierky a potom býva cez deň unavené. Okrem toho je pre školákov najmä nižších ročníkov dlho sedieť na jednom mieste a sústrediť sa vyčerpávajúce. Rodičia tiež možno majú túžbu hneď s nástupom nového školského roka dieťa zapísať na všetky možné krúžky. Pre detský organizmus to znamená veľa náhlych zmien.
Proces a dĺžka adaptácie záleží okrem iného aj od veku dieťaťa. U najmenších môže toto obdobie trvať asi dva mesiace, u starších niekoľko týždňov. „Syndróm začiatku školského roka“ nie je simuláciou, je to svojský mechanizmus tela, ako si môže opäť vyžiadať uvoľnenie. Prechladnutie, či nevoľnosť umožnia dieťaťu ostať doma a oddýchnuť si. Rodičia sa však môžu stretnúť aj s vážnejšími zdravotnými problémami u svojich detí, ako sú tráviace problémy, či zhoršenie chronických ochorení. Keď si deti zvyknú na školskú záťaž a obnovia sa im sily, budú zase sami sebou.
Aké rady možno poskytnúť rodičom školákov, aby sa u nich nevyvinul „syndróm začiatku školského roka“ alebo ako zmierniť jeho následky:
- Aby ste svojmu dieťaťu umožnili ľahšie sa adaptovať na každodenný život v škole, mali by ste prísne dodržiavať denný režim. Na začiatok školského roka sa preto radšej pripravte vopred, asi dva týždne pred koncom letných prázdnin: choďte spať a vstávajte skôr. Týmto spôsobom si telo dieťaťa zvykne na časový harmonogram školského obdobia.
- Skúste deti neprihlasovať na krúžky hneď od prvého týždňa školského roka.
- Netreba na dieťa hneď od prvého dňa v škole klásť príliš vysoké nároky, ani ho karhať za zlý prospech, či správanie. Je veľmi dôležité, najmä v prvých dňoch nového školského roka, vytvoriť pre neho psychicky čo najpohodlnejšiu atmosféru. V prípade potreby si s nim skúste prejsť úlohy, ktoré boli preňho náročné a pomôžte im ich vyriešiť, upokojte ich, povedzte im, že všetko pôjde, len sa treba trochu snažiť.
- Chodievajte každý deň na prechádzky na čerstvom vzduchu. 30-40 minútová prechádzka v príjemnom tempe pomôže uvoľniť psychické a fyzické napätie po náročnom dni, a tiež posilniť imunitu.
- Obmedzte dieťaťu čas používania mobilu či tabletu, maximálne 30 minút denne a v žiadnom prípade nie pred spaním.
- Je potrebné dbať na zdravú, výživnú a pestrú stravu. Mali by ste konzumovať menej sladkostí, pečiva, sýtených nápojov a viac zeleniny, ovocia a orechov.
- Zvážte užívanie vitamínovo-minerálnych komplexov dávkach odporúaných pre vekovú kategóriu vášho dieťaťa: pre normálne fungovanie imunitného systému je potrebný dostatočný prísun vitamínov (A, C, D, skupina B) a stopových prvkov (selén, zinok, železo) je potrebné.
- Ďalšou vedecky overenou možnosťou na podporu imunity u školákov je doplnkové užívanie probiotík. Na túto tému sa uskutočnilo množstvo klinických štúdií. Napríklad tím vedcov zo Slovenska a Spojeného kráľovstva skúmal účinky probiotík a vitamínu C na prevenciu ochorení horných dýchacích ciest u detí vo veku 3 až 10 rokov. Hlavná skupina 86 detí dostávala 6 mesiacov výživový doplnok s obsahom štyroch kmeňov probiotík. Lactobacillus acidophilus CUL21 a CUL60, Bifidobacterium bifidum CUL20 и Bifidobacterium animalis subsp. lactis CUL34 (12,5 mld. KTJ) a vitamín C (50 mg), a kontrolná skupina 85 detí dostala placebo (tablety, ktoré vyzerali a chutili rovnako, ale neobsahovali žiadne účinné látky). Štúdia zistila, že u detí, ktoré dostávali probiotiká a vitamín C, sa znížil výskyt kašľa, vymeškali menej dní zo škôlky alebo školy a antibiotiká im predpisovali menej často než deťom v kontrolnej skupine, ktoré dostávali placebo[1]. Tieto zistenia potvrdili aj obdobné štúdie, ktoré skúmali iné kmene probiotík, ktoré tiež preukázali ich schopnosť podporovať imunitu u detí a dospelých, znižovať frekvenciu a trvanie prechladnutia, ako aj znižovať potrebu užívania antibiotík.[2],[3]
- Pred konzumáciou vitamínovo-minerálnych komplexov a probiotík by ste si mali pozorne prečítať návod na ich použitie a v prípade potreby sa poradiť s lekárom.
A v neposlednom rade rada na záver :). Dieťa potrebuje predovšetkým vašu podporu, lásku a starostlivosť. Najdôležitejšie je dať mu najavo, že bez ohľadu na známky v škole ho budete milovať stále rovnako a budete naňho hrdí.
Želáme vám všetkým úspešný začiatok nového školského roka.
