Zažili ste už niekedy, že vám pri prežívaní stresu bolo fyzicky „zle od žalúdku“? Väčšina z nás ten pocit dobre pozná, ale prečo a ako vzniká? Vedci zistili, že tento jav súvisí s takzvanou „osou črevo-mozog“, teda s obojsmerným komunikačným kanálom medzi našim mozgom a črevami. Neurobiológovia tomuto konceptu v posledných rokoch venovali mnoho pozornosti. Výsledky najnovších štúdií odhalili dôležitú úlohu črevnej mikrobioty v týchto procesoch, a tak teda môžeme presnejšie hovoriť o osi „mikrobiota-črevo-mozog“.[1]
Výskum v tejto oblasti sa začal koncom 19. storočia, kedy sa začalo so štúdiom prepojenia medzi našim mozgom a črevami a baktérií, ktoré ich obývajú. Postupom času vedci začali odhaľovať čoraz viac dôkazov, že medzi týmito štruktúrami existuje obojsmerné spojenie, medzi ktorými sa komunikácia posilňuje v čase stresu.
Črevá niekedy zvyknú nazývať našim „druhým mozgom“ a to preto, že sa v ňom nachádzajú štruktúry enterickej nervovej sústavy, teda siete neurónov, ktoré črevám umožňujú pracovať samostatne bez pokynov od mozgu.[2]
ENS riadi fungovanie nášho tráviaceho systému a hrá dôležitú úlohu pri peristaltike, sekrécii a vnímaní bolesti. Naše črevá nie sú len „domovom“ ENS, ale poskytujú aj potravu a úkryt pre komenzálne mikroorganizmy – našu črevnú mikroflóru. Dnes už existuje mnoho dôkazov spolupracujú pri ovplyvňovaní imunity, endokrinných funkcií, funkcií čriev a nervovej signalizácie.
Na obrázkoch nižšie sú zjednodušené zobrazenie osi „mikrobiota-črevá-mozog“, ako aj niektoré ochorenia, v ktorých zohráva táto os úlohu.[3]
Vedci zistili významné rozdiely v črevnej mikroflóre zdravých ľudí a pacientov s určitými chorobami. Na základe dostupných údajov je dôležitá tak diverzita, ako aj relatívny početnosť bakteriálnych rodov Firmicutes a Bifidobacterium. Pomocou sterilných zvieracích modelov (bez mikroorganizmov) sa ukázalo, že bez normálnej črevnej mikroflóry nie je možné, aby sa mozog vyvinul úplne a správne.[1]
Myšlienka pokúsiť sa navodiť psychickú pohodu za pomoci probiotík, a síce ovplyvnením osi „mikrobiota-črevá-mozog“ sa prvý krát objavila už v 19. storočí, ale až začiatkom 21. storočia sa ju podarilo otestovať v predklinických skúškach na zvieratách a v klinických skúškach na ľuďoch. Nedávno publikovaná metaanalýza 27 štúdií s probiotikami a prebiotikami ukázala významné zlepšenie depresie a úzkosti.[2] Je dôležité poznamenať, že pozorované vlastnosti nie sú rovnaké u všetkých testovaných probiotických baktérií, ale sú špecifické pre jednotlivé kmene, a tak je to v prípade väčšinu probiotických účinkov na organizmus.
Ako ovplyvňujú os „mikrobiota-črevá-mozog“ probiotiká? Na príklade kombinácie špeciálnych kmeňov Lactobacillus helveticus a Bifidobacterium longum sa ukázalo, že možné mechanizmy účinku probiotík v tejto situácii sú: (1) zníženie depresívneho správania (dokázané u hlodavcov); (2) podpora udržiavania normálnej neuroplasticity a neurogenézy; (3) prevencia zápalu v štruktúrach limbického systému (oblasť mozgu zodpovedná za reakciu na stres); (4) udržiavanie normálnej hladiny kortizolu (u ľudí a zvierat); (5) normalizácia hladín dopamínu a noradrenalínu v krvi (u potkanov) a zvýšenie množstva prekurzorov neurotransmiterov (u potkanov a ľudí); (6) zníženie apoptózy (normálneho procesu programovanej bunkovej smrti) v mozgu; (7) udržiavanie normálnej priepustnosti čriev a zníženie viscerálnej bolesti(bolesť, kotrej zdroj je v útrobách); (8) zníženie zápalu čriev spôsobeného stresom.
V roku 2013 niekoľko výskumníkov z Írska publikovalo prácu „Psychobiotiká: nová trieda psychotropných liekov“, v ktorej prvýkrát zaviedli termín „psychobiotiká“ – živé mikroorganizmy, ktoré pri požití v dostatočnom množstve poskytujú zdravotné výhody pacientom trpiacim duševnými poruchami.[3] Termín „psychobiotiká“ sa stal široko používaným na opis probiotík, ktoré sa skúmajú na pri liečbe depresii, stresu, úzkostnej a iných duševných porúch. Do klinických štúdií sú zaradení zdraví jedinci aj pacienti s depresiou, chronickými alebo neurodegeneratívnymi ochoreniami ako je Alzheimerova choroba, autizmus, bipolárna porucha, syndróm chronickej únavy, migréna; úzkostná porucha a depresia spojená so syndrómom dráždivého čreva a iné.
Súčasný výskum ukazuje, že črevná mikrobiota a os „mikrobiota-črevo-mozog“ predstavuje v neurovede, psychológii a psychiatrii veľmi sľubný smer. Snáď už čoskoro užívanie probiotík, prebiotík a úprava stravy zlepší kvalitu života pacientov a pomôže zdravým ľuďom udržať si kognitívne schopnosti, zdravý spánok, či zvýšiť odolnosť voči stresu.
