ČO SÚ TO ZÁPALOVÉ OCHORENIA ČRIEV?
Zápalové ochorenia čriev (angl. Inflammatory bowel disease / IBD), medzi ktoré patrí Crohnova choroba a ulcerózna kolitída, sú opakujúce sa imunitne podmienené zápalové ochorenia, pri ktorých dochádza k chronickému zápalu rôznych častí tráviaceho traktu. IBD je spojené so zvýšenou aktivitou imunitného systému tráviaceho traktu, sprevádzané rozvojom hnačky, bolesťou brucha a inými črevnými symptómami a môže sa prejaviť aj v orgánoch a systémoch mimo gastrointestinálneho traktu, vrátane kĺbov, zraku, kože a pečene.
SÚ ZÁPALOVÉ OCHORENIA ČASTÉ?
Najviac rozšírené sú v Západnej Európe (postihuje približne 1 z 1 000 ľudí) a Severnej Amerike (postihuje približne 2 z 1 000 ľudí). V Strednej a Južnej Európe, Južnej Amerike, Ázii a Afrike ľudia sú tieto ochorenia menej časté. Výskyt zápalových ochorení čriev je však vyšší u ľudí afrického a hispánskeho pôvodu žijúcich v Severnej Amerike. Najčastejšie sa choroba začne prejavovať vo veku 20 až 40 rokov, druhý vekový vrchol výskytu býva vo veku 50-70 rokov. Výskyt IBD u mužov a žien sa významne nelíši.[1][2]
AKÝ JE ROZDIEL MEDZI CROHNOVOU CHOROBOU A ULCERÓZNOU KOLITÍDOU?
Hoci sú symptómy často rovnaké, tieto dve ochorenia majú svoje odlišné charakteristické znaky.
Napríklad Crohnova choroba môže postihnúť ktorúkoľvek časť tráviaceho traktu, najčastejšie však tenké črevo, s tvorbou fistúl a vredov; konečník zvyčajne nebýva postihnutý a krvácanie z konečníka (okrem prípadov kolitídy) je zriedkavé. Pri diagnostike sa využívajú vyšetrenia ako RTG, kolonoskopia, či histologické vyšetrenie jednotlivých častí čriev.
UC postihuje iba hrubé črevo, vždy postihuje konečník, preto býva časté krvácanie. Fistuly sa však v tomto prípade netvoria. Proces diagnostiky je podobný ako pri Crohnovej chorobe.[3]
AKO SA TIETO OCHORENIA PREJAVUJÚ MIMO ČRIEV?
Častejšie môžeme mimočrevné príznaky pozorovať pri ulcerózne kolitíde a Crohnovej chorobe, keď postihuje hrubé črevo tj. spojenej s kolitídou, v porovnaní s Crohnovou chorobou bez kolitídy. Postihujú aj kĺby (artritída, Bechtererova choroba, zápal SI kĺbu), oči (zápal spojiviek, či rohovky), kožu (Erythema nodusum, Pyodermia gangrenosum) ústnu sliznicu, (afty), pečeň (žlčové kamene, sklerotizujúca cholangitída, pericholangitída, cirhóza, autoimúnna hepatitída), obličky (močové kamene, hydronefróza).
V závažných prípadoch IBD, ako aj po chirurgických zákrokoch pri IBD sa môže vyvinúť malabsorpcia – zhoršené vstrebávanie živín, makro- a mikroprvkov, vitamínov. Tá môže viesť k ich nedostatku a prejaviť sa ako anémia, znížená hladina vápnika a horčíka v krvi, poruchy zrážanlivosti krvi, demineralizácia kostného tkaniva. U detí môže byť malabsorpcia sprevádzaná oneskoreným rastom a vývojom.
Môžu sa vyvinúť aj tromboembolické komplikácie a amyloidóza (na pozadí dlhodobého zápalového a hnisavého procesu).[4] Amyloidóza vzniká hromadením bielkoviny amyloidu.
AKÉ SÚ PRÍČINY VZNIKU ZÁPALOVÝCH OCHRENÍ ČRIEV?
Príčiny vzniku zápalových ochorení čriev nie sú celkom jasné. Faktormi môže byť genetická predispozícia, kvalita životného prostredia, spôsob stravovania, stav imunity či stav črevnej mikrobioty, napríklad pre nedostatočné vystavenie mikroorganizmom v detstve v dôsledku nadmernej hygieny (viď Obrázok 1). Ak má človek medzi prvostupňovými príbuznými pacientov s IBD, riziko vzniku ochorenia je približne 4-20 krát vyššie. Vrodená predispozícia sa prejavuje výraznejšia pri Crohnovej chorobe než pri ulceróznej kolitíde. Existuje niekoľko genetických mutácií, na základe ktorých možno predpovedať náchylnosť k IBD.[5] Predpokladá sa, že fajčenie zhoršuje priebeh Crohnovej choroby, ale zároveň znižuje riziko vzniku ulceróznej kolitídy. Apendektómia, ktorá sa vykonáva pri akútnom zápale slepého čreva, takisto znižuje riziko vzniku ulceróznej kolitídy. Užívanie nesteroidných protizápalových liekov (NSAID) a perorálnej antikoncepcie môže zvyšovať riziko vzniku Crohnovej choroby. Niektoré údaje naznačujú, že užívanie antibiotík v detstve môže súvisieť so zvýšeným rizikom vzniku zápalových ochorení čriev.[6]
AKÚ ÚLOHU ZOHRÁVA ČREVNÁ MIKROBIOTA PRI VÝVOJI IBD?
Črevná mikrobiota zohráva dôležitú, no stále málo preskúmanú úlohu pri rozvoji zápalových ochorení čriev. Mnohé štúdie u pacientov s týmito ochoreniami poukazujú na dysbiózu – narušenie rovnováhy, štruktúry a funkcie mikrobioty, ako aj pokles počtu baktérií s protizápalovými účinkami, čo môže prispievať k vzniku a pretrvávaniu chronického zápalu čriev.[7]
AKO SA LIEČIA ZÁPALOVÉ OCHORENIA ČRIEV?
Pacientom ako aj rodinným príslušníkom zväčša odborníci dajú rady ohľadom stravovacích návykov a zvládania stresových situácií. Niektoré zdroje uvádzajú, že dodržiavanie špecifických diét, napríklad s výrazne zníženým príjmom sacharidov, môže zmierniť príznaky. Kontrolované štúdie to však jednoznačne nepotvrdili. Naopak, eliminácia stresových situácií má preukázateľne pozitívny účinok.
Zápalové ochorenia čriev zatiaľ nemajú definitívnu liečbu, no medikamentózna terapia dokáže zmierniť bolestivé vzplanutia. Na liečbu sa využívajú rôzne skupiny liekov, ako napríklad: 5-aminosalicylová kyselina, kortikosteroidy, imunosupresíva, biologická liečba (monoklonálne protilátky proti zápalovým cytokínom) a nízkomolekulové cielené protizápalové lieky (napríklad inhibítory Janusových kináz alebo modulátory receptorov sfingozín-1-fosfátu). V niektorých prípadoch sa podávajú aj antibiotiká, ako metronidazol či ciprofloxacín, a probiotiká.
Približne 80 % prípadov Crohnovej choroby a 20 % prípadov ulceróznej kolitídy si vyžaduje chirurgickú liečbu. V zriedkavých prípadoch tieto zákroky vedú k úplnému vyzdraveniu.[8]
AKÝ VÝZNAM MAJÚ CIELENÉ ZÁSAHY DO MIKROBIOTY PRI LIEČENÍ IBD?
Keďže črevná mikrobiota môže zohrávať významnú úlohu v rozvoji zápalových ochorení čriev, vedci v súčasnosti pracujú na terapeutických zásahoch zameraných práve na jej ovplyvnenie.[9] Zaradenie určitých probiotík do štandardnej liečby zápalových ochorení čriev môže pomôcť zmierniť prejavy dysbiózy. Podporujú rovnováhu črevnej mikrobioty tým, že potláčajú škodlivé baktérie a zároveň obnovujú prospešné druhy. Okrem toho majú probiotiká pozitívny vplyv na imunitný systém – posilňujú funkciu imunitných buniek bez negatívneho dopadu na humorálnu imunitu a prispievajú k zníženiu hladiny cirkulujúcich imunitných komplexov.[10] (viď Obrázok 2)
AKÉ SÚ VÝSLEDKY KLINICKÝCH SKÚŠOK S VYUŽITÍM PROBIOTÍK PRI IBD A ČO NA TO HOVORIA ODBORNÍCI?
Viaceré systematické prehľady klinických štúdií potvrdili, že probiotiká môžu pomôcť navodiť a udržať remisiu ulceróznej kolitídy, ako aj zmierniť zápal chirurgicky vytvoreného neorektu po operácii hrubého čreva (pouchitída). Na druhej strane, ich účinnosť pri Crohnovej chorobe zatiaľ nie je dostatočne preukázaná. Na lepšie pochopenie úlohy probiotík v komplexnej liečbe a prevencii ulceróznej kolitídy je potrebný ďalší výskum ich účinnosti a bezpečnosti.[11] [12] [13] [14]
(Odkazy na konkrétne štúdie sú uvedené pod článkom s príslušnými číslami.)
Aktualizované odporúčania Svetovej gastroenterologickej organizácie o probiotikách a prebiotikách uvádzajú možnosť použitia niektorých kmeňov probiotík a ich kombinácií na adjuvantnú liečbu a prevenciu pouchitídy, indukciu a udržanie remisie ulceróznej kolitídy.[15]
Ak vy alebo niekto z vašich blízkych trpí ulceróznou kolitídou, poraďte sa so svojím gastroenterológom o možnosti zaradenia niektorých probiotík do liečebného režimu a prevencie exacerbácií tohto ochorenia.
VYKONÁVA SA PRI IBD TRANSPLANTÁCIA FEKÁLNEJ MIKROBIOTY?
Ďalšou technológiou zacielenia na črevnú mikrobiotu, ktorá sa v súčasnosti aktívne študuje v klinických štúdiách IBD, je transplantácia fekálnej mikrobioty (angl. Fecal microbiota transplantation – FMT). FMT je zavedenie špeciálne spracovanej a pripravenej fekálnej suspenzie získanej od zdravých darcov do gastrointestinálneho traktu pacientov s cieľom obnoviť stabilnú črevnú mikrobiotu. Priaznivé výsledky FMT sa preukázali pri liečení ulceróznej kolitídy.[16] Pri Crohnovej chorobe sa však odborníci ohľadom využitia FMT na jej liečbu nezhodujú, avšak nikto nepochybuje o tom, že aj v tomto prípade je potrebná zmena mikrobioty tráviaceho traktu. Stále prebiehajú štúdie, ktoré sa snažia odhaliť význam úpravy mikrobioty (vrátane FMT) a tiež ako ju využívať pri liečbe zápalových ochorení čriev. [17]