V nedávnej rozsiahlej medzinárodnej štúdii [1] vedci preskúmali približne 10 000 vzoriek mikrobiómu zo slín a stolice dobrovoľníkov z rôznych krajín. Zistili, že ľudia si medzi sebou vymieňajú mikroorganizmy, a opísali spôsoby tejto výmeny – od matky k dieťaťu, v rámci domácností aj iných komunít.
Spolubývanie nie je len o spoločnej streche nad hlavou – je to zdieľanie momentov, bozkov, objatí, kúskov pizze so spolubývajúcimi či obyčajnej prítomnosti v jednom priestore. Popri tom všetkom si nevedomky vymieňate ešte niečo navyše – vlastný mikrobióm. To, ako veľmi sa bude zhodovať váš mikróbom so spolubývajúcimi závisí od faktorov, ako je vek, typ vzťahu a koľko času spolu trávite. Ľudia žijúci spolu v jednej domácnosti zdieľajú asi 32 % bežných kmeňov mikroorganizmov v ústach a asi 12 % bežných kmeňov v črevách.
Pri narodení získa dieťa od matky až 65 % kmeňov črevného mikrobiómu, čo je akási „rezerva“ do budúcnosti. Toto číslo sa s pribúdajúcim vekom dieťaťa znižuje: týždeň po pôrode bude s matkou zdieľať 50% kmeňov mikroorganizmov, v 1 roku to bude 47%; vo veku 1-3 roky 27%; 19% do 18 rokov a 14% do 30 rokov života. Kmene mikroorganizmov s matkou však zdieľame aj v neskoršom veku: ľudia vo veku 50 – 85 rokov a ich matky stále zdieľajú až 16 % bežných črevných kmeňov, a to aj napriek tomu, že žili dlhší čas oddelene.
Dynamika ústneho mikrobiómu je rôzna: s vekom sa zvyšuje podiel bežných kmeňov, najmä po 3 rokoch, kedy sa výrazne zvyšuje druhová diverzita ústneho mikrobiómu. Rodičia budú prekvapení, keď sa dozvedia, že ich deti budú v konečnom dôsledku zdieľať viac baktérií ústnej dutiny so spolubývajúcimi a najmä so svojimi partnermi (38 %), než kedy mali so svojou matkou (30 %) alebo otcom (24 %). Baktérie si vymieňame aj mimo našich domových stien. Dospelí žijúci v rovnakom meste, ale v rôznych domoch, zdieľajú vo svojej ústnej dutine približne 3 % rovnakých kmeňov mikroorganizmov. Je to pravdepodobne spôsobené fyzickou interakciou medzi ľuďmi a ich spoločným životným prostredím.
Bozkávanie je výmena ústnych mikroorganizmov medzi partnermi. „Jednoduchý bozk vysiela silné signály do vášho mozgu a tela,“ hovorí americký fyziológ Gordon Gallup, odborník na filematológiu, vedu o bozkávaní (z gréckeho „φίλημα“ – bozk). Pri bozkávaní sa medzi bozkávajúcimi vymieňajú rôzne informácie – čuchové, chuťové, hmatové a samozrejme aj ústne tekutiny s mikroorganizmami, ktoré obsahujú. Vedci v rámci jednej holandskej štúdie [2] zistili, že intímny bozk trvajúci viac ako 10 sekúnd môže viesť k výmene viac ako 80 miliónov baktérií. Hlavným zdrojom týchto baktérií bol povrch jazyka bozkávajúcich sa.
Prečo si svoju lásku a starostlivosť prejavujeme bozkami? V roku 1960 britský zoológ Desmond Morris navrhol, že bozkávanie (alebo, vedecky povedané, oskulácia z latinského „os“ – ústa) vzniklo zo zvyku samíc ľudoopov žuť jedlo pre svoje mláďatá a kŕmiť ich z úst do úst. Dokonca aj dnes niektoré národy niekedy kŕmia svoje deti predžutou stravou. Zdá sa, že pritlačenie pier k perám upokojuje hladné dieťa a vyjadruje lásku a starostlivosť. Pery sú husto poprepletané nervovými zakončeniami. Pri „oskulácii“ pery vysielajú do mozgu signály o príjemných pocitoch, silných emóciách a fyziologických reakciách. Počas bozku dostáva päť párov hlavových nervov, ktoré ovplyvňujú činnosť mozgu, informácie o teplote, chuti, vôni a pohyboch partnera. Pulz sa zrýchli, krvný tlak stúpa, zreničky sa rozšíria a dýchanie sa prehĺbi. Racionálne myslenie je potlačené. V mozog sa začínajú produkovať látky spojené s pocitom spokojnosti, eufórie a túžbou byť niekomu potrebný [3].
Zaujímavé je, že podľa vedcov oskulácia (bozkávanie) nie je vôbec potrebná na zabezpečenie pokračovania rodu. Mnohé živočíchy sa úspešne množia aj bez bozkávania. A pre niektoré tropické ryby je dotyk pier dokonca signálom agresivity. Predtým veľa ľudí bozkávanie neakceptovalo. Koncom 19. storočia dánsky etnograf Christopher Nyrop vo svojej práci spomína fínske národy, v ktorých muži a ženy spolu bežne chodia do sauny, no bozkávanie považovali za neslušné. V roku 1897 francúzsky antropológ Paul Denjoy napísal, že pre Číňanov je bozkávanie na pery rovnako odporné ako pre nás kanibalizmus a v Mongolsku muži na znak lásky nebozkávajú deti, ale privoniavajú k ich hlavám. [3].
Ak ale k oskulácií dochádza, aké sú jej potenciálne výhody a škody pre účastníkov bozku. Poďme spolu rozobrať túto otázku podrobnejšie [4].
Potenciálne priaznivé fyziologické a psychologické účinky bozkávania:
- Bozkávanie aktivuje desaťtisíce nervových zakončení na perách, jazyku, lícach a nervové vzrušenie sa rýchlo šíri do mozgu. To spôsobuje uvoľňovanie rôznych chemikálií, ktoré vyvolávajú dobrý pocit. Bozkávanie uvoľňuje v mozgu oxytocín, dopamín a serotonín, známe tiež ako „hormóny šťastia“, ktoré zvyšujú pocity eufórie a sú hlavnými faktormi, ktoré spôsobujú príjemné pocity z bozkávania.
- So zvýšeným pocitom blízkosti sa spája aj „hormón šťastia“ oxytocín, ktorý vzniká pri bozkávaní. V mozgu dochádza k silnej chemickej reakcii, ktorá posilňuje puto medzi bozkávajúcimi sa romantickými partnermi.
- Uvoľnením „hormónov šťastia“ môže bozkávanie pomôcť zvýšiť sebavedomie.
- Hladiny kortizolu, stresového hormónu, sa počas bozkávania znižujú a bozkávanie vo všeobecnosti znižuje celkovú hladinu stresu a reakcie organizmu naň. Bozkávanie môže znížiť príznaky úzkosti.
- Časté bozkávanie posilňuje svaly tváre a môže tiež zvýšiť produkciu kolagénu, ktorý udržuje vašu pokožku pevnú a podporuje mladistvejší vzhľad.
- Vzhľadom na schopnosť bozkávania zvýšiť prietok krvi a znížiť hladinu stresu, niektoré štúdie naznačujú, že bozkávanie môže utíšiť bolesti hlavy.
- Bozkávanie môže podporiť imunitu tým, že prostredníctvom slín prenáša do tela nové mikroorganizmy. Tie následne aktivujú imunitný systém, čím ho trénujú a pomáhajú mu lepšie reagovať na budúce infekcie.
Možné zdravotné riziká spojené s bozkávaním:
- Bozkávanie podporuje šírenie ústnych mikroorganizmov, vrátane baktérií spojených so vznikom zubných kazov, ako napr. Sreptococcus mutans. Škodlivé baktérie sa môžu prenášať slinami a spôsobiť poškodenie zubnej skloviny. Zistilo sa, že dojčatá sa môžu nakaziť takýmito mikroorganizmami od svojich matiek, keď ich bozkávajú a dojčia.
Mimochodom, štúdie ukázali, že v boji proti zubnému kazu, paradentóze (tkanivá obklopujúce zub) a halitóze (zápach z úst) môže byť účinná lokálna aplikácia niektorých konkrétnych kmeňov probiotík vo forme pastiliek a žuvacích tabliet [5-7].
- Pri bozkávaní sa môžu prenášať nielen sliny, ale aj hlieny zo zadnej časti hrdla, ktoré sú často príčinou šírenia rôznych infekcií dýchacích ciest.
- Vírus Epstein-Barrovej spôsobuje takzvanú „chorobu z bozkávania“ alebo infekčnú mononukleózu. Tento vírus je vysoko nákazlivý a môže sa veľmi ľahko preniesť medzi pri bozkávaní infikovanej osoby.
- Vírus herpes simplex sa môže prenášať blízkym kontaktom, vrátane bozkávania s infikovanou osobou. Hoci opary na perách sú často viditeľné, vírus sa môže prenášať aj predtým, než sa objavia prvé príznaky.
- Vírus hepatitídy B (žltačka), ktorý postihuje pečeň, sa ľahko prenáša telesnými tekutinami, vrátane slín infikovaných pacientov.
- Meningokokové ochorenie spôsobené baktériou Neisseria meningitidis je závažnou infekciou, ktorá môže byť v extrémnych prípadoch smrteľná. Táto infekcia sa môže prenášať sekrétmi z orofaryngu vrátane slín.
- Ľudský papilomavírus (HPV) sa ľahko prenáša z človeka na človeka a spôsobuje bradavice. Najčastejšie sa bradavice objavujú na oblastiach kože, ktoré boli nedávno poškodené, napríklad poškriabané.
Tak teda, je bozkávanie dobré alebo zlé pre vaše zdravie? Bozkávanie pravdepodobne prináša viac úžitku ako škody. Je však dobré dbať na primerané opatrenia. Ak máte obavy z rizík spojených s bozkávaním, alebo sa bojíte, že môžete infikovať iných vy, porozprávajte sa so svojím zubným lekárom, tak si budete si istí, že vaše bozky prinášajú len radosť a potešenie.
Bozkom na zdravie!
