ČO JE TO LAKTÓZA, KTORÉ POTRAVINY JU OBSAHUJÚ A AKÝ JE JEJ VÝZNAM PRE ORGANIZMUS?
Laktóza alebo mliečny cukor (z latinského lac „mlieko“) je uhľohydrátová skupina disacharidov, ktorá sa nachádza hlavne v mlieku a mliečnych výrobkoch (pozri Obrázok 1). Molekula laktózy pozostáva zo zvyškov dvoch monosacharidov – glukózy a galaktózy. Laktóza je zdrojom energie (energetická hodnota laktózy je 4 kcal/g) a má nízky glykemický index, to znamená, že hladina glukózy v krvi sa pri konzumácii laktózy zvyšuje pomaly. Laktóza tiež zlepšuje vstrebávanie horčíka a mangánu.
Laktóza sa bežne pridáva do mnohých priemyselne spracovaných potravín, ako je chlieb, pečivo, cukrovinky, sušienky, raňajkové cereálie, instantné polievky, omáčky, párky a údeniny, mrazené potraviny. Ide o takzvanú skrytú laktózu a používa sa na zlepšenie textúry a chuti. Okrem toho sa laktóza používa vo farmaceutickom priemysle ako pomocná látka pre perorálne podávané lieky. Obsah laktózy v tablete alebo kapsule lieku je zvyčajne nízky – pri použití väčšiny z nich sa do tela nedostane viac ako 2 g laktózy denne [1].
AKO SA LAKTÓZA ŠTIEPI?
Laktóza sa hydrolyzuje (štiepi) na glukózu a galaktózu pomocou enzýmu laktáza. Laktáza patrí do rodiny ß-galaktozidáz a je syntetizovaná zrelými bunkami tenkého čreva (enterocytmi). Najväčšiu enzýmovú aktivitu môžeme pozorovať v strednej časti lačníka. [2].
U väčšiny ľudí na Zemi hladina laktázy s vekom klesá. Enzýmová aktivita môže v niektorých populáciách, kde sa konzumujú mliečne výrobky, pretrvávať až do dospelosti. Nízka aktivita laktázy nespôsobuje žiadne problémy ani nepohodlie, v prípade, že nekonzumujete produkty s obsahom laktózy. V prípade, že sa laktóza dostane do tela človeka s nízkou aktivitou laktázy, laktóza nefermentovaná v tenkom čreve vstupuje do hrubého čreva, kde ju fermentuje črevná mikrobiota za vzniku mastných kyselín s krátkym reťazcom (octovej, propiónovej, maslovej, mravčej), ako aj kyseliny mliečnej, vodíka, oxidu uhličitého a metánu. Tieto vedľajšie produkty metabolizmu laktózy spôsobujú nadúvanie, plynatosť a bolesť, zvyšujú kyslosť v hrubom čreve, vedú k riedkej stolici a hnačke, ktorá sa môže stať chronickou. Niektorí však môžu pociťovať zápchu v dôsledku spomalenej peristaltiky čriev, pravdepodobne spôsobenej produkciou metánu [3].
LAKTÓZOVÁ INTOLERANCIA A NEDOSTATOK LAKTÁZY
Laktózová intolerancia je enzymatická porucha, pri ktorej telo nedokáže stráviť a asimilovať laktózu. Je charakterizovaná nešpecifickými tráviacimi príznakmi (nadúvanie, plynatosť, bolesti brucha, hnačka, nevoľnosť, pocit ťažoby v hornej časti brucha) a zriedkavo aj inými, zdanlivo nesúvisiacimi problémami (bolesti hlavy, znížená sústredenosť, poruchy pamäti, únava, bolesti kĺbov a svalov, vredy v ústach, nepravidelný tep, úzkosť, depresia, poruchy menštruačného cyklu, ekzémy a iné alergické patologické stavy, časté močenie) po konzumácii produktov, obsahujúcich laktózu [4, 5].
Jedným z dôvodov vzniku laktózovej intolerancie môže byť nedostatok laktázy, ktorý vzniká v dôsledku zníženia produkcie enzýmu laktázy enterocytmi. Deficit laktázy je vrodený alebo získaný pokles činnosti laktázy, ktorý môže byť úplný (alaktázia) alebo čiastočný (hypolaktázia) [6].
Primárny deficit laktázy (hypolaktázia u dospelých) je geneticky podmienený postupný pokles činnosti laktázy, ktorý je zodpovedný za približne 2/3 všetkých prípadov intolerancie laktózy. Výskyt primárnej hypolaktázie v rôznych regiónoch sveta sa pohybuje od 1-3% medzi obyvateľmi severozápadnej Európy po 90-100% medzi pôvodnými obyvateľmi Afriky, Ázie a Latinskej Ameriky. [7].
Vrodený deficit laktázy je zriedkavé dedičné ochorenie spôsobené znížením alebo úplnou stratou činnosti enzýmu laktázy už pri narodení, ktoré sa u novorodencov prejaví v priebehu niekoľkých dní po začatí dojčenia alebo umelej výživy [8].
Sekundárny deficit laktázy je spojený s ochoreniami, pri ktorých dochádza k poškodeniu sliznica tenkého čreva a narušeniu štruktúra enterocytov, čo je sprevádzané poklesom syntézy laktázy bez zníženia jej činnosti. U malých detí sú najčastejšími ochoreniami s podobným mechanizmomčrevná viróza, giardióza, alergia na bielkoviny kravského mlieka, celiakia a Crohnova choroba [9]. Sekundárneho deficit laktázy môže zapríčiniť aj syndróm bakteriálneho prerastania (SIBO), antibiotická liečba alebo chemoterapia, či chirurgický zásah [4].
AKÝ JE VÝSKYT INTOLERANCIE NA LAKTÓZU?
Prevalencia deficitu laktázy u dospelých sa v rôznych regiónoch sveta líši (pozri obrázok 2): vo Švédsku, Dánsku – 3 %; vo Fínsku, Švajčiarsku – 16 %; v Rusku – 16 – 18 %, medzi bielym obyvateľstvom USA – asi 20 %, v Anglicku – 20 – 30 %, vo Francúzsku – 42 %, v krajinách juhovýchodnej Ázie, Afriky a medzi Afroameričanmi v USA – až 80-100% [10]. Na Slovensku je odhadovaná miera laktózovej intolerancie 10 –30%.
Avšak nie u všetkých ľudí s deficitom laktázy sa vyžaduje liečba, tá je potrebná len u pacientov s klinickými prejavmi. Pokým pacient nemá žiadne symptómy netreba venovať prílišnú pozornosť ani odchýlkam od normy vo výsledkoch diagnostických metód [11].
AKO SA PREJAVUJE LAKTÓZOVÁ INTOLERANCIA?
Príznaky intolerancie laktózy sa zvyčajne prejavia 30 až 60 minút po zjedení potraviny obsahujúcej laktózu. U dojčiat a detí v prvých dvoch rokoch života sa vyskytuje nepokoj, regurgitácia, plynatosť, nadúvanie, vodnatá, spenená hnačka s kyslým zápachom; Možno znížená chuť do jedla, bolesť brucha [12]. Ak sú enterocyty poškodené, celkový stav dieťaťa sa môže zhoršiť a prírastok hmotnosti sa môže spomaliť; V stolici sa môžu objaviť hlien, nestrávené zvyšky potravy a prúžky krvi [13].
U starších detí a tínedžerov sa intolerncia laktózy prejavuje hlavne bolesťou brucha, o niečo menej často sa vyskytuje nafuknutie, nevoľnosť, plynatosť, či redšou stolicou [14]. Hnačka spôsobená primárnou hypolaktáziou sa niekedy stáva chronickou. Pacienti však väčšinou nechudnú. Niektorí pacienti môžu mať aj napriek riedkej stolici problémy s vyprázdňovaním [3].
V niektorých prípadoch intolerancie laktózy sa príznaky vyskytujú mimo gastrointestinálneho traktu: celková slabosť, potenie, tachykardia, triaška, bolesť srdca, extrasystoly, arytmia, bolesť hlavy, závraty, poruchy pamäti, bolesti svalov a kĺbov, alergie, vredy slizníc membrány ústnej sliznice a bolesť hrdla. Vznikajú vplyvom toxických metabolitov, ktoré vznikajú v čreve pri procese bakteriálnej fermentácie laktózy oportúnne-patogénnymi mikroorganizmami [15].
Závažnosť príznakov laktózovej intolerancie závisí od množstva zvyšnej laktázy v tele, poškodenia buniek čreva, typu prijatej laktózy, stavu črevnej mikrobioty, pohyblivosti čriev, citlivosti pacienta na bolesť a nepohodlie, ako aj od schopnosti hrubého čreva vstrebávať vodu a bakteriálne produkty fermentácie laktózy [13]. Neexistujú žiadne spoľahlivé dôkazy o spojitosti medzi závažnosťou symptómov intolerancie laktózy a množstvom požitej laktózy. U jedincov s primárnou hypolaktáziou začínajúcou v dospelosti je správne zvolená dávka laktózy zvyčajne dobre tolerovaná a nespôsobuje gastrointestinálne poruchy [16].
AKO DIAGNOSTIKOVAŤ INTOLERANCIU LAKTÓZY?
Na určenie intolerancie laktózy lekár hodnotí existujúce príznaky. Pacienti s intoleranciou laktózy zvyčajne hlásia hnačku a/alebo plynatosť po konzumácii mlieka a mliečnych výrobkov. Pri diagnostike pomáhajú špeciálne vyvinuté štandardizované dotazníky. Na potvrdenie diagnózy sa robí vodíkový dychový test, laktózový tolerančný test a niekedy aj stanovenie aktivity laktázy v biopsii jejuna a genetické vyšetrenie na zistenie zmien v géne kódujúcom enzým laktáza. Na potvrdenie diagnózy sa považuje za vhodné použiť aspoň dve výskumné metódy [4].
AKO SA DÁ LAKTÓZOVA INTOLERANCIA KORIGOVAŤ?
Základom úpravy laktózovej intolerancie je dietoterapia zameraná na zníženie alebo úplné vylúčenie laktózy zo stravy – bezlaktózová diéta.
Závažnosť intolerancie laktózy je rôzna a mnohí pacienti môžu skonzumovať až 375 ml (18 g laktózy) mlieka denne bez akýchkoľvek príznakov. Pre takýchto pacientov sa odporúča konzumovať najviac 5 g laktózy na porciu a najviac 12-15 g laktózy denne a výrobky s obsahom laktózy konzumovať v malých, opakovaných dávkach a spolu s inými výrobkami. V strave sa odporúča zvýšiť obsah potravín, ktoré sú zdrojom vápnika (brokolica, kapusta) a vitamínu D (tučné ryby, vajcia, pečeň).
Fermentované mliečne výrobky (jogurt, tvaroh, kefír, syr) sú zvyčajne dobre tolerované, pretože obsahujú laktázu, produkovanú baktériami mliečneho kvasenia v štartovacej kultúre, ktorá znižuje obsah laktózy. Takže kefír obsahuje o 30% menej laktózy ako nefermentované mlieko. Množstvo laktózy v syre sa v procese zrenia znižuje a u tvrdých odrôd (parmezán, gorgonzola) je minimálne. Okrem toho fermentované mliečne výrobky poskytujú lepšiu absorpciu bielkovín a sú zdrojom vitamínov syntetizovaných počas procesu fermentácie.
Pre pacientov s príznakmi laktózovej intolerancie, ktorí sa nechcú vzdať pitia mlieka, je možné laktózu „predtráviť“ pridaním komerčne vyrábanej laktázy – enzýmových doplnkov dostupných vo forme tabliet alebo kvapiek. Enzýmové doplnky by však mali diétne obmedzenia dopĺňať, nie ich nahrádzať. [17].
Rastlinné potraviny, ktoré neobsahujú laktózu, ako sú sójové produkty (napr. tofu, edamame) a nápoje na rastlinnej báze (napr. sójové, mandľové a ryžové mlieko), sa často odporúčajú ako alternatíva k potravinám s vysokým obsahom laktózy. Okrem toho potravinársky priemysel vyvinul množstvo produktov bez alebo s nízkym obsahom laktózy [18].
Pacienti s intoleranciou laktózy by mali tiež užívať vápnik (1 200 až 1 500 mg/deň).
U pacientov so sekundárnym deficitom laktázy je nevyhnutná liečba hlavného ochorenia, ktoré spôsobuje intoleranciu laktózy.
MOŽNOSTI UŽÍVANIA PROBIOTÍK PRI LAKTÓZOVEJ INTOLERANCIÍ
Klinické štúdie ukázali, že užívanie probiotík môže čiastočne zmierniť prejavy intolerancie laktózy v dôsledku ich špecifickej laktázovej (resp ß -galaktozidázovej) aktivity a vplyvu na črevnú mikroflóru. Niektoré laktobacily a bifidobaktérie rozkladajú nestrávenú laktózu jej hydrolýzou na galaktózu a glukózu bez produkcie vodíka, oxidu uhličitého a metánu. Jedna štúdia zistila, že štyri týždne užívania probiotík zlepšili symptómy a znížili produkciu vodíka u pacientov s intoleranciou laktózy. Tieto účinky pretrvávali najmenej tri mesiace po ukončení príjmu probiotík [4].
Probiotiká môžu zvýšiť schopnosť črevnej mikroflóry rozkladať látky, brániť rastu baktérií, ktoré produkujú plyny, regulovať priepustnosť črevnej sliznice a udržiavať nízke hladiny látok spôsobujúcich bolesť brucha a hnačku [5].
Globálne usmernenia Svetovej gastroenterologickej organizácie (WGO) týkajúce sa probiotík a prebiotík uvádzajú niektoré probiotické kmene a kombinácie, u ktorých sa v klinických štúdiách preukázalo, že znižujú príznaky intolerancie laktózy: jogurt so živými kultúrami Lactobacillus delbrueckii subsp.bulgaricus иStreptococcus thermophilus; Lactobacillus acidophilus DDS-1; Bifidobacterium longum BB536, Lactobacillus rhamnosus HN001 и vitamín B6; Pediococcus acidilactici CECT 7483, Lactobacillus plantarum CECT 7484 и Lactobacillus plantarum CECT 7485 [19].
Ak trpíte intoleranciou laktózy, oslovte svojho lekára, skúste spoločne vybrať vhodné probiotiká so špecifickou laktázovou aktivitou ako doplnok dietoterapie.
